Dnes je  20.11.2017                              |     Kontakt     |    Mapa stránok   |    E-shop   |

Luxury Luxury
Zazen

Viac informácií na tému "zazen" nájdete na www.zazen.sk

  MISIA                                                  článok uverejnený v časopise Vitalita

px

Majster Zenbuddhizmu – Róši Kaisen v Čechách a na Slovensku

Život je cesta troch pokladov – múdrosti, čistej energie a lásky

Majster Zenu, Róši Kaisen, vlastným menom Alain Krystaszek, sa narodil v roku 1952 v Noyon, v regióne Oise vo Francúzsku. Veľkú časť detstva prežil v Poľsku, rodisku svojho otca. Majster Kaisen študoval u mnohých Majstrov a s posledným, Majstrom Taisenom Deshimaru, bol až do jeho smrti. Okrem toho sa venuje hudbe, píše knihy, natočil film a v poslednej dobe aj maľuje. Získal prax v oblasti fytoterapie, akupunktúry, japonskej masáže shiatsu a tridsať rokov zasvätil vyučovaniu rôznych bojových umení. Vyvinul aj vlastný štýl, nazývaný kaisendo. K jeho najznámejším knihám patria Odysea človeka svetla, Zazen Satori, Buddhizmus a Kresťanstvo, Mních bojovník, Básne bláznivého mnícha, Budodharma – poučenie Samuraja, Umenie umierať. Nedávno sa uskutočnila misia Majstra Kaisena v Čechách, na Slovensku a v Poľsku. Niesla sa v duchu predstavenia filmu „Prach sveta“, ktorým chce Majster Kaisen šíriť povedomie o praxi Zazen  - podstate zenového učenia v Európe.

Majster Kaisen, mnohí z nás mali možnosť vidieť váš práve dokončený film „Prach sveta“. Čo vás motivovalo k jeho natočeniu?
Ide o amatérsky film a hovorí o utrpení a hľadaní zmyslu života a ceste k duchovnému oslobodeniu človeka. Natočil som ho so svojimi žiakmi a film vznikol ako súčasť mojej tvorby pre šírenie povedomia o praxi Zazen - podstate zenového učenia. Pútavý príbeh odhaľuje život človeka, ktorý prechádza duchovnou premenou. Hlavný hrdina je zločinec, ktorý sa po neúspešnej akcii musí ukrývať pred svojími nepriateľmi. Útočisko nachádza v opustenom dome, kde je v samote nútený čeliť hrozným spomienkam na svoje činy a nočným morám. Stretáva mnícha, ktorý ho oboznamuje so zenovou praxou. Neskôr aj so mnou  a ja mu pomáham nachádzať východisko zo svojej nezávidenia hodnej situácie. Film zaujímavým spôsobom približuje podstatu zenového buddhizmu. Hovorí o hriechu a odpustení, o skutočnej prirodzenosti všetkých bytostí a pomáha nájsť odpovede na otázky, ktoré často trápia každého z nás. Súčasne ponúka úžasný estetický zážitok vzhľadom na podmanivé prírodné scenérie, v ktorých sa dej odohráva a skvelú sprievodnú hudbu.

Aká je podľa vás úroveň praktikovania Zazenu na Slovensku a v Čechách?
Zazen je v Čechách a na Slovensku obľúbený a stretol som sa s ľuďmi, ktorí sú verní Zazenu už desiatky rokov.  Zazen je pozícia, v ktorej indický princ Sidharta Gautama sedel pod stromom Bodhi pred viac ako dvetisícpäťsto rokmi. Tak dosiahol prebudenie, osvietenie a stal sa známym ako Buddha, teda prebudený. Zazen je cvičenie, pri ktorom sedíme na zemi s prekríženými nohami, náš chrbát je vzpriamený, oči sú otvorené a pohľad smeruje nadol, meter pred nami. Sústreďujeme sa na dýchanie, aby sme zabudli na seba. Znamená to, nechať základné vedomie a konať slobodne a bez prekážok. Je to cesta samostatnosti a troch pokladov: múdrosti, čistej energie a lásky, dobra v nás. Najlepšie je Zazen robiť s Majstrom, ale môžeme ho robiť aj sami.

Vysvetlíte nám význam pojmu zazen?
Zen, to je celý vesmír alebo Tao, a hovorí to o všetkom a o ničom. Predpona Za znamená „posadiť sa do vedomia celého vesmíru, do jeho srdca, stredu“. Zazen je sed v nehybnosti, ako hora, a schopnosť bezprostredne zachytiť esenciu vesmíru tu a teraz. V stave veľkej pozornosti, prichádzajúcich a odchádzajúcich myšlienok. Zazen sa nedá pochopiť čítaním kníh a intelektuálnym skúšaním, pretože to vedie k mnohým chybám. Jeho podstatou je skúsenosť tela i ducha pri cvičení. Nepopierateľným zostáva i zdravotné hľadisko cvičenia Zazenu. Zistilo sa, že pri Zazene sa z tela odplavuje stres, tep srdca a mozgu sa normalizuje, metabolizmus a spánok sa zlepšujú. Cirkulácia krvi vo vyšších častiach tela prekysličuje mozog, lebo sedíme s prekríženými nohami. Tvár si uchováva mladý zjav, nie sme poznačení vráskami  a utrpením.

Čo je pre vás najväčšou životnou hodnotou?
Dôležité je mať vieru v život a byť živým. Najväčšou hodnotou je teda život. Myslím si, že každý človek je sám o sebe pravdou a môže pomôcť druhému človeku s jeho problémami. Treba si taktiež uvedomiť, že problém jedného konkrétneho človeka nie je ten istý, aký nájdeme u druhého. Choroba prichádza z duchovnej roviny, nie telesnej, a to hlavne vtedy, keď sú naše myšlienky veľmi komplikované. Duch je veľmi dôležitý, ale netreba telo vždy nútiť k tomu, čo chce robiť jeho duch. Občas je správne, aby duch nasledoval telo. Inak je telo unavené a kričí - ja chcem žiť! V meditácii žije telo svojím životom. Nemali by sme rozmýšľať nad telom iba pre jeho estetické dôvody. Nestačí to. Telo potrebuje byť v tichosti, kedy nasleduje vesmírne zákony. Milióny našich buniek v tele si tak vymieňa energiu s celým vesmírom. Mnohokrát telu nedoprajeme tento priestor na túto veľmi dôležitú výmenu.

Povedzte nám, ako vnímate rôzne druhy závislostí, ktorým v súčasnosti podliehajú prevažne mladí ľudia?
Proces zlepšovania kvality človeka súvisí s jeho výchovou  a výchovný proces predpokladá, aby sme všetci boli dobrými učiteľmi. Predovšetkým vo vzťahu k sebe a až potom k ostatným. Sledujem dnešnú mládež  a môžem len smutne konštatovať, že máme čo doháňať za výchovou spred niekoľkých desiatok rokov. Vo svete vládne nevychovanosť a brutalita. Nevychovanosť vládne preto, lebo zároveň neexistuje výchova. Niet takej pravdivej výchovy. Myslíme si, že sloboda nepotrebuje disciplínu a výchovu. To je omyl. Pravá sloboda je vtedy, ak pochopíme pravidlá. Je to tak, ako keď poznáme všetky pravidlá a technické zákonitosti v kuchyni. Iba vtedy sa môžeme stať slobodnými a kreatívnymi. Musíme sa naučiť pravidlá života a vedieť ich odovzdávať deťom. Už tomu tak nie je, stratilo sa to. Treba vychovávať človeka pre neho samého a nie preto, že my to tak potrebujeme. Dieťa mi prekáža a preto ho vychovávam. Máme mu dať povolenie- autorizáciu stať sa človekom. To je rozdiel medzi autoritou a autorizovaním. Sú to dva pojmy. Ja, keď vychovávam a odovzdávam učenie svojim žiakom, stále na to myslím. Musím k nim byť prísny, ale zároveň ich rešpektovať. Nezničiť ich dobré kvality, aby nespadli do traumatizmu a strachu. Treba byť veľmi pozorným a nechať každému priestor na individuálne premýšľanie.

Ste spevák, gitarista, básnik, režisér v jednej osobe. Dokonca ste začali aj maľovať. Aký druh umenia obľubujete a prečo?
Všetky druhy umenia ma esteticky napĺňajú a dávajú priestor pre rozvíjanie slobodného ducha. Pri všetkých týchto aktivitách som tvorivý, pretože môj duch je tvorivý. Najdôležitejšie je byť vždy novým, v každom momente života. Pozerať sa na život a na druhého človeka tak, ako keby sme ho videli po prvýkrát. Každý deň vnímať svet a ľudí po novom a byť šťastným, pretože je to jedinečné. Keď spadneme do každodennej rutiny, nevenujeme druhému človeku pozornosť. Jednoducho nemáme nový pohľad. Pozeráme sa na druhých cez vlastnú obrazovku, cez našu minulosť, a to je veľký problém. Myslíme si, že človek oproti nám je to, čo si o ňom myslíme my. To nie je pravda. Ak na to zabudneme, môžeme s človekom v rodine, v priateľstve žiť dlho a bez predsudkov. Celý vesmír sa neustále mení, ako keď tečie rieka. Dosť často však bývame strnulí, a to je aj problémom vo vzťahoch celého ľudstva.